Máme tu ale jeden zaujímavý fenomén. Popri týchto peňaženku šetriacich opatreniach nás vládni predstavitelia presviedčajú, že by sme si mali dopriať aspoň niečo. To niečo je osobný automobil. Veď čo lepšie by mohli urobiť občania našej skvelej Slovenskej smerovej republiky ako to, že peniaze, ktoré ušetria na nákupoch v obchodných reťazcoch, investujú do kúpy nového automobilu.
Je pravda, že týmto činom podporia naši milí kupujúci spotrebu, avšak tento efekt bude krátkodobý - kým sa neminú peniaze vládneho príspevku, tzv. šrotovného, alebo kým sa výrobcovia a predajcovia automobilov neuspokoja s ešte nižšími obchodnými maržami. V opačnom prípade sa začnú čísla predaja osobných automobilov vracať späť na úroveň Januára a predajcovia si začnú nakupovať biliardové stoly,aby sa počas pracovného dňa veľmi nenudili. Všetko zlé je ale na niečo dobré...výrobcovia biliardových stolov by si prišli na svoje.
Obhajoba zavedenia šrotovného prešla medzičasom rôznymi podobami. Zo začiatku to bolo jedno z balíčka protikrízových opatrení na opätovné naštartovanie ekonomiky. Posledný argument, ktorý som zaregistroval bol, že musíme byť solidárni voči našim partnerom v rámci EU, ktorí taktiež šrotovné zaviedli. Je síce pravda, že niektoré makroekonomické ukazovatele ekonomiky SR posledných rokov prevyšovali v hodnotách aj tie najvyspelejšie krajiny EU, ale aj napriek tomu sme stále na chvoste napríklad v podiele HDP na 1 obyvateľa. Tento fakt je rozhodne na zamyslenie, či tá deklarovaná solidarita nie je trocha pokrivená. Obzvlášť, keď sa v správach šíria zvesti o výpadku v systéme zdravotného poistenia, v dôsledku zvyšovania nezamestnanosti. Balík peňazí, ktorý bol určený na šrotovné a teda na istý luxus potenciálnych voličov, mohol tú avizovanú dieru v zdravotnom poistení aspoň trocha zaplátať. Avšak zdravie sa u nás ešte veľmi nenosí a pripúšťam, že účinok takéhoto opatrenia na voličskú základňu by nebol až tak účinný. Zdravie totiž nie je zhmotnené, avšak osobný automobil zhmotnený je.
Nechcem sa dostať do polohy závistlivca, ktorý nedopraje menej solventným spoluobčanom autíčko za prispenia štátu a teda aj istého podielu daní nás všetkých. Túto horkú slinu som už prehltol a opäť sa dokážem veselo zasmiať. Dúfam len, že úsmev na tvári nezamrzne niektorým kupujúcim, ktorí skočili na lákavú návnadu šrotovného a za prispenia úveru sa teraz tešia novému rodinnému miláčikovi. Dúfam, že neprídu aj oni o prácu a nestanú sa súčasťou špirále insolventnosti, keď nebudú schopní splácať úver banke. Až v tom okamihu uvidíme, kam až tá naša solidarita siaha. Veď keď sme sa poskladali na šrotovné, čo nám bráni poskladať sa aj na splátky v budúcnosti insolventných majiteľov automobilov. Veď pojem "solidarita" nemá ohraničený rozmer.